Slavkovský štít 2452 m.n.m. (Vysoké Tatry) 4.4.2009

Pred dvoma rokmi sme už tento kopčok na lyžách dobili za ukrutne zlého počasia. Preto už bolo na čase mrknuť to, ako to vlastne na tom vrchole vypadá a kade sme to vlastne išli a čo všetko po ceste človek na lyžiach môže zhliadnuť. Táto sobota nám tieto pohľady plne poskytla. Cestu sme načali po modrej zo Smokovca (asi po 10 min. sa dali už nastoknúť lyže) a už len po nej stúpali bližšie k Slavkovskému. Na hrebeni sme boli za hodinu a čosi. Potom už len nekončné šuchotanie sa na vrchol. V tej hmle pred 2 rokmi sa mi to zdalo kratšie. Nakoniec sme tam slnečným lúčom prešpikovaní dorazili. Odlepili mohéry a pustili to dole exkluzívnym firnom v počiatočnom štádiu svojho vzniku. Z vrcholu do sedla medzi ním a Nosom a potom priamym zošupom dole do kosovky, do lesa a záver sme si vychutnali na čerstvo zratrakovanej Jakubkovej lúke. Takže na lyžiach sme sa dostali až do Smokovca. Hodnotím to ako nenáročnú freerideovú lyžbu, čo tiež treba raz za čas. Spomeniem ešte, že zo summitu sa k nám pridal osamelý poľský skialper, čo určite neoľutoval, lebo pri spiatočnej ceste po hrebeni by si tej lyžby moc neužil. Takže týmto zdravíme Krakow.
[Maťo, Kuško, Pitras, Roman, Campingo a hosť Lafo]