Salatín (Roháče - Západné Tatry) 3.4.2010



Končiaca zima a jej mizerné podmienky čo sa snehovej hmoty týka úž mnoho možností na dobrý skialp neposkytuje. Vymyslieť kam za strmým kopcom ísť je pátracia akcia. Našťastie Kuško prišiel s ideou opáčiť Salatín na ktorý nám po minulé roky už neostával čas, kvoli akcii zelených svetrov, ktorú radostne začínaju 15 aprílom. Pôvodne sme chceli vyraziť vo väčšom počte v piatok. Človek mieni, ale čas mení a počasie bolo na draka. Ideista Kuško to ale nevzdal, obvolal pár členov a ešte nečlenov, sľúbil na sobotu slnečného oskara a ráno sme v počte kusov 2 vyrazili. Tento rok sa väčšina túr začína na neprírodnom snehu a tentokrát to bolo opäť rovnaké. Najprv sme sa teda motali po svahu skistrediska Spálená v spleti skiceprov a na konci liftu vliezli do spleti kosodreviny a tam sme zadarmo absolvovali bludisko vytvorené z tejto zakrpatenej borovičky. Keď sme z nej vyliezli už nič nestálo v ceste zdolať horu. Asi tak do prvej štvrtiny to šlo na lyžiach a odtiaľ s lyžami v batohu pekne po schodoch hore. Sľúbený Kuškov oskar sa konal aj vetrík sa niekde zabudol a bolo vidno strašne ďaleko. Na summite sme zvažovali kade to pustíme. A či naspäť výstupovou trasou, alebo podstatne užším a hodnotnejším žľabom priamo z vrcholu. Pud sebazáchovy a betónovo zmrznutý sneh nás vrátili na trasu výstupu. Tu sme to zobrali viac z prava, stred bol z komerčných dôvodov už dosť zničený. Vrchná časť bola ideálna aj sa za nami prášilo. Stredná časť sa podobala tej komerčnej - rozbité a riadne tvrdé, niečo ako s vysokotlakovou zbíjačkou na nohách. Spodok už načali lúče slnka, takže kvalitná firnová lyžovačka. Domáci borec nám poradil zostupovú líniu cez kosovku a na neuverenie ešte aj v tej spleti vysokohorského stromčeka sme vykrojili nejaký ten oblúk. Trošku pripálení sme tohosezónnu prvú kvalitnú lyžbu spláchli nealko Zlatým Bažantom a šli domov pliesť korbáče.
[Pitras,Kuško]