Nevábnu sobotu vystriedala, slnkom zaliata nedeľa - trinásteho. Torzo K3 teamu, Kuško a ja [Pitras] sme nabrali na Kuškovej 307čke už pomaly obvyklý smer VysTatry. Nemali sme žiadny cieľ, rozmýšľali sme o ňom cestou. Najprv padol Klin, lebo v tej oblasti sme boli pred 2 týždňami, potom to vyzeralo na Lomničák, ale ten si nechame na neskôr a tak sme sa dohodli, že vlezieme do Veľkej studenej a tam uvidíme. S ľudoprázdneho Smokovca, v plnej skialpinistickej výzbroji sme začali šľapať, samozrejme až po Hrebienok, už nebol, širokoďaľeko ani gram snehu. Takže do lyží sme sa zaodeli asi tak 100m za tou hotelovou opachou, čo je na Hrebienku. Potom to úž klzalo jedna radosť. Po zhliadnutí čerstvučkej megalavíny z Kráľovského žľabu a vzápeti zo žľabu nad Veverkáčom, sme zvolili trtasu po generáli pod Javoráky a tam do prava do Priečneho a Malou studenou, že sa vrátime. S týmto cieľom sme pokračovali v pekle sauny, v ktorej nám náš oskar na oblohe neustále prikuroval. Keď sa, ale v diaľke objavil Kresaný roh a vpravo to sedielko a pod ním chutný žliabok, začali sme špekulovať. Že nebolo by od veci opačiť ho a predstava šuchotania sa do Priečneho v tejto saune nám už moc nevoňala. Cieľ dneška sme zvolili na Malý Závrat. Popod Javoráky, ktoré nám poskytovali ohromné divadlo v podobe, s rachotom rútiacich sa zbytkou topiaceho ľadu a snehu, sme došli pod Maly Závrat. A zľava do prava a z prava do ľava ...., sme postupovali smerom hore. Vo vrchnej partii som sa ja snažil postup urýchlovať aj horizontálne, ale po 10 - 20 metroch som to vzdal, lebo som sa nehorázne boril .Zhruba po 30 min. sme už robili vrcholové fotky. Žľabík ma na vrchu celkom slušný skloník, asi 45°, potom sa to zmierni. Kuško sa pustil dole prvý, spravil päť ukážkových oblúkov a potom som už len počul nadávky a sledoval, ako sa jedna z jeho lyži porúča dole svahom. Takže najzaujmavjšiu časť žľabu zišiel po ceprovsky. Potom sme ešte dali Zbojnícku kopu a opäť cez generál a celú dolinu až na Hrebienok, na jedného čapáčika. Tatranskí podnikatelia, ale opäť nesklamali a všetko bolo bezpečne uzamknuté. Dehydratovaní sme teda zbehli do Smokovca, kúpili si dva flašiaky v potravinách a štrngli si na dnešnú skitúričku.
Účasť - Kuško, Pitras. Sneh - kašovitý firn, ale dobre sa v tom lyžovalo. Sklon žľabu - 35°-45°. Splazy padali snáď odvšadial.  S Kráľovského to bol, ale megasplaz, čelo mohlo mať hrúbku, asi 3 m.
A keby sme sa vybrali z Martina asi o 2 hodinky skôr, stihli by sme Hranatú vežu. S týmito našimi odchodmi je to vždy len po najbližšiu vec. Takto časovo na takéto zaujímavé ciele nemáme šancu sa dostať. Lyžovať o štvrtej poobede, keď sa začína opäť tvoriť kôra je blbosť.                                                                                                                                                                                                                                           P3S  13.4.2008