Magurka (Nízke Tatry) 2.5.2009

Posledné zabudnuté zvyšky skryštalizovanej vodnej pary, ktoré sa z posledných síl bránia narastajúcej teplote v atmosfére - treba využiť. Už len skutoční vyznávači strných žľabov a iných prírodných úkazov, hľadajú doublestopu v týchto zvyškoch. My sme si dali na záver sezóny??? Magurku. Už dlho sme túto zabudnutú oblasť nenavštívili a tak bolo na čase. Od auta je človek pod žľabom za 20 minút (trapkovia v kombinézach ala primeros to daju asi za 5 min.). Žľabom sa dalo už na lyžiach, niektorí išli na pešo ( nemal som chuť bojovať s priľnavosťou svojích "tuleních" pásov) a niektorí išli tiež na pešo, lebo ich "tulenie" pásy ostali doma v kumbále. Kondične najlepšie bol pripravený žľab, ktorý kuká smerom na východ. Snehu bolo dosť a bol to ten najkvalitnejší neskorojarný firn. Jeho kvalita prekonala aj našu jarnú únavu a po zlyžovaní, sme si ho vybehli ešte raz a dali downhillové repete. Potom sme už len vykúpali skelety v potoku a snáď len na chvíľu ich odložíme do komôrky.
[Maťo, Pitras,Kuško]