Vysoké Tatry - Končistá


           
                                        červenou - hore        modrou - dole
Keďže sa tento rok špecializujeme na gýčové počasie s viditeľnosťou niekoľko km, neostávalo nášmu teamu - jeho časti, znovu vyraziť smer V. Tatry.  Bola to logická destinácia, pretože za pár dní, nám naši milí chránitelia prírody zakážu do ních vstúpiť s lyžami. Sú to ........ . Strmé svahy a žľaby nám ovládla lavínová trojočka a tak bolo treba nájsť niečo, kde nám nepadne sneh za golier. Voľba padla na Končistú susedu Gerlachu. Slnko žhavilo, vetrik nepovieval a tak sme s VyšHágov po žltej vyrazili hore. Najprv asi 100 metrov s lyžami na batohu a potom už klasicky po skialpinisticky.  Cestou na hrebeň Končistej sa striedali rôzne konzistencie snehu,čo podaktorých členov prinutilo vyzuť lyže a šlapť hore radšej bez ních. Asi po 2 a pol hodinách sme vyšli na hrebeň a potom asi po polhodinke sme dorazili na miesto, kde to už na lyžiach ďalej nešlo. Tam sme chvílu povegetili a sledovali lavíny zbiehajuúce z Gerlachu a Batizákov. Potom len tak na ľaho sme  vybehli ešte na Pastrňákové zuby a jeho branku, z ktorej išiel celkom zaujímavý žľab a nemať lyže o 100 výškových metrov nižšie, tak neviem, neviem. Na záver sme sa teda spustil z hrebeňa priamo dole.  Zo začiatku to nestálo za veľa, lebo bola celkom tučná kôra a museli sme robiť veľké oblúky. Po niekoľkých metroch sa to ale zlepšilo a tam sme to poriadne rozbalili. Podaktorý až tak, že si pri tom zlomili nohu. Už dole pod kopcom, Maťo nevinne zabrzdil, ale na jeho smolu, lavačka sa prepadla pod kôru a zvyšok už vykonala odstredivá sila. Po krátkej diskusii, sme došli k záveru, že  keby sme ho odtiaľto chceli dostať dole svojpomocne, tak by to trvalo hodne dlho. Tak si Maťo vyťukal 112 a prenechal svoj osud udatným chlapíkom z LZZS. Keď nám Maťo odletel aj z vrtulníkom, my zvýšok teamu sme si naložili jeho vercajg a dolyžovali k autu. Mimochodom nižšie bola ešte brutálnejšia kôra, že ani v pluhu sa nedalo zatáčať. Nakoniec to dopadlo celkom dobre. S predpokladanej špiralovej zlomenini, to bola " len " najklasickejšia zlomenina tej kostičky čo nám vytvára vonkajši členok, pre fajnšmekrov hlavičky fibuly. Inak to bola celkom fain skitúrička.
Zučastnili sa jej - Pitras, Kuško, Maťo, sneh - všehochuť-kôra, kaša a niekde aj pracháč. Sklon - 25-30°.                                                                                   30.3.2008  P3S